Alojz Medňanský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alojz Medňanský
uhorský šľachtic, štátny úradník a spisovateľ
Alojz Medňanský
Narodenie20. apríl 1784
Martin-Priekopa, habsburská monarchia
Úmrtie17. jún 1844 (60 rokov)
Hlohovec, Rakúske cisárstvo
ManželkaMária Antónia Bolza
Agnesa Majláthová
DetiKarol, Jozefína, Štefan, Hedviga, Gejza, Dionýz
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alojz Medňanský

Barón Alojz Medňanský[1] - prídomok "Mednyánszky de Medne et Medgyes" (maď. Mednyánszky Alajos; * 20. apríl 1784, Martin-Priekopa – † 17. jún 1844, Hlohovec)[1] bol uhorský šľachtic, štátny úradník a spisovateľ.[1][2][3] Popri úradoch sa venoval aj histórii, štatistike, archeológii, publikačnej činnosti a národopisu.[2]

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal zo starobylej šľachtickej rodiny Medňanskovcov, ktorá vyvodzovala svoj pôvod z Medného v Trenčianskej stolici. Jeho otcom bol Ladislav Medňanský (1752 – 1792), ktorý zomrel, keď mal Alojz osem rokov, jeho matkou bola Jozefína z rodu Esterháziovcov (1756 – 1839).[2] Detstvo prežil v Beckove pod dohľadom svojho starého otca Antona Medňanského. Študoval na piaristickom gymnáziu v Trenčíne, potom na slávnej škole Theresianum vo Viedni[2] a napokon na Právnickej akadémii v Bratislave vyštudoval právo a filozofiu (štúdium ukončil v roku 1804).[4][5]

Pôsobil pri Uhorskej dvorskej kancelárii vo Viedni a postupne tam získal vysoké štátne funkcie. Jeho prvou manželkou bola Mária Antónia Bolza (* 1789 – † 1810),[6] s ktorou mali deti Karola, Jozefínu a Štefana. Jeho druhou manželkou sa v roku 1820 stala Agnesa Majláthová (* 1798 – † 1855), dcéra grófa Jozefa Majlátha (* 1735/37 – † 1810). Z tohto manželstva sa mu narodili tri deti (Hedviga, Gejza a Dionýz).[4]

Po smrti svojej prvej ženy (1810) sa utiahol do rodinného kaštieľa vo Veselom (alebo do neďalekých Rakovíc),[3] kde sa venoval zveľaďovaniu svojho hospodárstva, štúdiu histórie a literárnej činnosti. Napísal biografie kráľa Mateja Korvína, palatínov Juraja Turzu a Štefana Ilešháziho, vojenského veliteľa Tomáša Nádašdiho.[chýba zdroj] Písal články o rozvoji uhorského poľnohospodárstva, najmä v oblasti chovu nových druhov oviec a koní.[7] Zúčastnil sa na uhorskom sneme v roku 1811 a tiež v rokoch 1825 – 1827. Na tomto sneme bol účastný príprav na založení Uhorskej učenej spoločnosti.[4]

V roku 1830 sa vrátil do štátnej služby.[4] Zastával rozličné vysoké úrady a politické i kultúrne funkcie (v roku 1830 napríklad pôsobil ako komisár v Budíne pre boj s cholerovou epidémiou). Od roku 1837 bol hlavným županom Nitrianskej stolice.[2] V roku 1840 sa stal predsedom študijnej komisie pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade a zároveň predsedom jej cenzorského zboru. V roku 1842 bol menovaný aj za predsedu uhorskej expedície pri dvorskej komore vo Viedni.[4]

Na ceste zo župného zasadania v Nitre náhle umrel v Hlohovci, odkiaľ ho previezli do Veselého a pochovali ho v tamojšej rodinnej krypte.[4] V roku 1817 sa stal čestným členom bavorskej Kráľovskej akadémie vied.

Bol spoluzakladateľom a čestným členom Uhorskej akadémie vied,[8] od 17. novembra 1830 bol členom jej predstavenstva a od 15. februára 1831 jej čestným členom.[chýba zdroj]

Literárna a vedecká činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Alojz Medňanský bol aj literárne činný a ťažisko jeho tvorby spočíva v kratších historických prácach, v ktorých predstavil osobnosti uhorských dejín alebo dejiny hradov, hlavne z územia dnešného Slovenska. Spoločne s priateľom barónom Jozefom Hormayrom začal v roku 1820 vo Viedni vydávať časopis Taschenbuch für die Vaterländische Geschichte (Knižka vlasteneckých dejín), ktorého súčasťou boli aj články historicko-vlastivedného charakteru o uhorských dejinách.[4] Postupne v časopise Medňanský spracoval dejiny všetkých významnejších hradov v Uhorsku. Z jeho literárnych prác sú dnes najviac známe knihy Rozprávky, povesti a legendy z uhorského dávnoveku a cestopisné dielo Malebná cesta dolu Váhom.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Malebná cesta dolu Váhom (Malerische Reise anf dern Waaglfusse in Ungarn; 1826)
  • Rozprávky, povesti a legendy z uhorského dávnoveku (Erzählungen, Sagen und Legenden aus Ungarns Vorzeit; 1829)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c MEDŇANSKÝ, Alojz (Mednyánszky). In: Slovenský biografický slovník. Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 568 s. Dostupné online. ISBN 80-7090-070-9. S. 131 – 132.
  2. ↑ a b c d e TASR. Vlastivedný bádateľ a publicista barón Medňanský zomrel pred 175 rokmi. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-06-17. Dostupné online [cit. 2023-03-31].
  3. ↑ a b PILKA, Marcel. Barón Alojz Medňanský [online]. Rakovice: Obecný úrad, [cit. 2023-03-31]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f g BADŽGOŇOVÁ, Dana. 235. výročia narodenia a 175. výročie úmrtia - Alojz Medňanský. Beckovské noviny (Beckov: Obecný úrad), jún 2019, roč. XXIV, čís. 3, s. 6. Dostupné online [cit. 2023-03-31].
  5. ↑ Alojz Medňanský [online]. Stredná odborná škola dopravná Martin-Priekopa, [cit. 2023-03-31]. Dostupné online.
  6. ↑ Baroness Antónia Mednyánszká (Portrait of Antónia, Countess of Bolz). In: Web umenia [online]. Bratislava: Slovenská národná galéria, [cit. 2023-03-31]. Dostupné online.
  7. ↑ TIBENSKÝ, Ján: Alojz Mednyanský a Slovensko. In: MEDNYANSKÝ, Alojz: Malebná cesta dolu Váhom. Bratislava 1981 (3. vydanie), s. 10.
  8. ↑ Alojz Medňanský. In: REHÁKOVÁ, Lívia, a kol. Zásady ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia pamiatkovej zóny Beckov [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2010, [cit. 2023-03-31]. S. 46 – 47. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • MEDNYÁNSZKY, Miklós: A Mednyánszky család („Rodina Mednyánszkych“). Budapest : Széphalom Könyvműhely, 2016. 212 s. ISBN 978-615-5479-33-5
  • TIBENSKÝ, Ján: Alojz Mednyanský a Slovensko. In: MEDNYANSKÝ, Alojz: Malebná cesta dolu Váhom. Bratislava : Tatran, 1981 (3. vydanie), s. 7 - 32 (úvodná štúdia; kniha má rozsah 160 s. + 1 príloha - tabuľka).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz_Medňanský&oldid=7813879“